Ako si vyberať grafické projekty?
Nedávno som spolupracoval na webdizajnovom projekte. Vypýtal som si za neho cenu, za ktorú som bol ochotný ho robiť a mať motiváciu ho dokončiť. Známy mi povedal, že to bolo strašne veľa, že by to v pohode spravil za polovicu. Preskočil by niekoľko krokov procesu a nejako by to zbúchal a ešte by na tom zarobil. Samozrejme sa to dá a nie je to nič nové. Otázka je, či sa to skutočne oplatí.
Každý projekt má svoju cenu a je hlavne na grafikovi ako sa k nemu postaví. Je dobré poznať svoje možnosti a je dobré zamyslieť sa nad pár vecami pred tým ako poviem, či vôbec a za koľko.
V staršom článku som popisoval princíp peniaze, ľudia a spokojnosť. Keďže peniaze sú jednou tretinou celého princípu, treba na ne myslieť.
V jednoduchosti sa na každý projekt dá pozrieť nasledovne:
- Má to byť rýchlo?
- Má to byť kvalitne?
- Je to dobre zaplatené?
- Má to význam pre moju budúcnosť? (môžem to dať do portfólia, naučím sa nový skill, bude to dobrý klient…)
Pretože každá kombinácia týchto otázok má rôzne výhody a nevýhody, prikladám tri dôležité grafy: Ako tieto otázky vplývajú na motiváciu, stres a profesný rast.
Každý projekt na človeka vplýva inak – projekty za málo peňazí, ktoré majú byť kvalitné a naučia ma niečo nové, budú vyzerať super v portfóliu, ale keď urobím tri za mesiac, budem mať síce pekné portfólio, ale budem žrať linoleum z chodby. Rýchle a nenáročné projekty vedia priniesť viac peňazí, ale do portfólia ich človek nejako moc nepchá. A navyše po pár takýchto projektoch zleniviem a kvalita upadá.
Baví ma to?
Keď som videl, že sa ku mne blíži projekt, o ktorom som si bol istý, že ma bude baviť, zvykol som pýtať menej peňazí, pretože som vedel, že ho budem mať hotový za pár hodín. Je to samozrejme kravina. To, aké sú moje pocity voči projektu, je absolútne nepodstatné z hľadiska toho, či má projekt nejaký prínos, alebo aké má kritériá.
Samozrejme peniaze vplývajú na motiváciu veľmi výrazne a človek je ochotný urobiť aj ten najnudnejší projekt, ak je dobre zaplatený. Akurát tak vytvára dvojnásobný tlak – sám na seba, lebo sa mu do toho nechce a predsa to robí a zároveň na neho tlačí klient, pretože je to projekt za veľa peňazí.
Preto sa osobne snažím prehodnotiť najprv vyššie spomínané kritériá pred tým, ako začnem premýšľať nad tým, či ma zadanie bude alebo nebude baviť.
Ako teda? Chcem to robiť, či nechcem?
Jasné, že vo veci je o mnoho viac než, či chcel, alebo nechcem. V podstate žiadny projekt by nemal byť vyslovene zlý. Ak je, tak potom sa ani nie je o čom baviť a treba ho nechať tak. Ale každý vie byť niečim prínosný, dôležité je len vedieť to správe vystriedať a nesústrediť sa iba na jeden typ zakázok.
Toto nie je návod na to, ako mať dokonalé projekty, skôr len načrtnutie toho, čo pri ich vyberaní zvážiť a pomôcť pri dohadovaní toho, čo bude pre mňa toto zadanie znamenať.
