5 chýb začínajúcich grafikov

Desať rokov v grafike nie je taký zásadný čas, ale je to presne ten moment, kedy som sa zamyslel nad tým, ako som začínal a nad tým, kam som sa profesne posunul. Prebehol som si archív, pozrel som staré zákazky a melancholicky si povedal: „ty si bol jebo, moj…“

Napadlo mi, že vonku je veľa talentovaných ľudí, ktorí majú skreslenú predstavu o tom, čo tá profesionálna grafika vlastne je. Takže, tu je 5 chýb, ktorým sa dá jednoducho vyhnúť. Netvrdím, že to zrazu niekoho zleveluje na arch-dizajnéra — to je na len na ňom/nej, ale minimálne si nebude musieť hovoriť, že bol za jeba.

Pred tým, ako začnete hejtovať, vedzte, že tieto chyby vidím na iných hlavne preto, že som si každú z nich sám vyskúšal.

1. Photoshop level: Expert

Toto je jednoznačne najčastejšia chyba v životopisoch začínajúcich grafikov a grafičiek. Väčšinou už na samotnom životopise je celkom dobre vidno, či je to pravda, alebo nie až tak…

Množstvo nástrojov, postupov a skratiek v Photoshope je obrovské, pretože samotný Photoshop je veľmi univerzálny. Väčšina dizajnérov sa profiluje tým alebo iným smerom — digitálna maľba, fotomanipulácia, webdesign, UI. Každé smerovanie má svoje workflows a najpoužívanejšie nástroje. To, čo je absolútne neodmysliteľné pri webdesigne je veľakrát úplne zbytočné pri digitálnej maľbe a naopak. Tvrdiť, že ovládam všetko je asi také ako tvrdiť, že by som mal zlatú medailu na všetkých olympijskych disciplínach. Je tam samozrejme presah a málokto sa uberá iba jediným smerom, ale pochybujem, že je na planéte niekto, kto ovláda komplet všetko.

Čo s tým? Vo všeobecnosti je lepšie nechať prácu hovoriť za seba. Väčšina skúsených grafikov má pred Photoshopom celkom rešpekt a máloktorý si napíše, že je expert na všetko. Hlavne preto, že vie čo všetko by sa ešte mohol/mohla naučiť. A to už ani nehovorím o kombinácii Illustrator: Expert, Photoshop: Expert a inDesign: Expert — ak si toto dá do životopisu niekto, kto má menej ako 40, tak je to jasný signál, že možnostiach týchto programov vie hovno.

Sú skvelé stránky s tutoriálmi na rôzne postupy a finty. Keď je čas, je fajn ujsť zo svojej komfortnej zóny a skúsiť nový postup/program. Prestať sa učiť nové veci v týchto softoch, znamená upadať ako grafik.

2. Ja nie som grafik, ja som grafický dizajnér

Ak ste povedali túto vetu viackrát, tak je veľká šanca, že ste nejakého skúsenejšieho grafika vytočili alebo minimálne rozosmiali. Mne bolo vysvetlené, že rozdiel je v tom, že grafici sú tí, čo zalamujú knižky a grafický dizajnéri sú tí, ktorí im navrhujú obálky. Ak niekto tvrdí čosi také, tak mám lepšiu vetu, ktorá je trefnejšia a menej arogantná:  „Neovládam typografiu a ani sa ma nepýtajte, čo je to kerning.“

Robiť grafiku bez technických znalostí, či bez toho, uvedomovať si ich význam, je ako tancovať bez hudby. Kreativita je samozrejme neodmysliteľná vec pri grafickom dizajne, ale snažiť sa robiť webdesign bez elementárnej znalosti CSS alebo Bootstrap, či navrhovať plagát bez toho, aby som vedel na čo je spadávka, je jednoducho blbosť. Rovnako ako tvrdiť, že tieto veci nie sú pre grafikov podstatné.

Čo s tým? Väčšina veľkých grafických dizajnérov má obrovské technické a technologické znalosti. Od kompozície, cez typografiu, po gramáže papierov… Už len samotný argument, že budem vedieť prijať viac projektov, ak sa naučím aj zalamovať knihy je dosť dobrý na to, aby o tom človek aspoň niečo pogúglil. Nápady skrátka nestačia, treba ich vedieť aj prvotriedne zrealizovať. Už len veci ako využívanie ortogonálneho skladania kriviek pri vektoroch je vec, ktorá dokáže presne ukázať kto je skutočný grafik a kto sa na neho len tak hrá.

Ovládanie nudných technických aspektov grafiky neuberá na kreativite, ale robí lepšieho a všestranejšieho grafika.

3. Byť originálny

Stavím sa, že polovica ľudí, čo otvorila tento článok číta len tento odstavec pretože som mu dal takýto nadpis. Veľa začínajúcich grafikov má jeden spoločný problém: myslia si, že všetko treba spraviť od podlahy a sám (je tam potom druhá strana začínajúcich grafikov, ktorí udrbú plagát aj s cudzím podpisom, ale k tým sa dostanem).

Využívanie hotových assetov z internetu a mať vlastnú knižnicu prvkov je na nezaplatenie pri tvorbe väčšiny projektov. Vyrábať si vlastné ikonky, či písma alebo textúry je doslova ako vymýšľať teplú vodu. Je pochopiteľné, že občas si to projekt vyžaduje a hodí sa potrápiť sa napríklad aj s vlastnou typografiou—napríklad pri tvorbe loga, ale podstatné je vedieť kedy a pri akom projekte.

Čo s tým? Samozrejme treba byť originálny, ale netreba žiť v bubline. Každému začínajúcemu dizajnérovi odporúčam vytvoriť si knižnicu assetov (s otvorenou licenciou samozrejme) z internetu, či tých vlastných. Veľa projektov hrá o čas a využívanie kvalitných grafických assetov necháva podstatne viac času pre samotnú kreativitu. Ak je na celý draft webstránky 8 hodín času, je jednoducho lepšie ho investovať do originality celého konceptu ako do vyrábania vlastných ikoniek pre navigáciu.

Je samozrejme dôležité nájsť správnu mieru. Využívanie assetov by malo byť výhradne o efektivite. Je jedna vec využiť asset z internetu ako pozadie, ktoré je ľahko zameniteľné v rámci návrhu a je celkom iné postaviť celý návrh okolo assetu, ktorý som stiahol. A presne o tom je ďalší bod…

4. Mať pekné portfólio

Dnes už je internet plný grafiky a dobrej grafiky. Dokonca je jej taký plný, že už aj minimálna kvalita stock fotiek, či stock logotypov je celkom slušná a neurazí. Dokonca je jej taký plný, že sa vraj nedá vymyslieť nič nové alebo originálne. To je, samozrejme, kravina. (A to ani nehovorím, že v dobe, keď tento článok vznikal, ešte neexistovala AI.)

Ale jedna vec sa opakuje často: Začínajúci dizajnér vymyslí logo, ktoré nie je nič-moc, ale zistí, že vyzerá super, keď ho dá v perspektíve na koženú textúru a trochu mu rozmaže okraje. Mega.

Jasné, že prezentácia je dôležitá a je neodškriepiteľná pravda, že tie logá ozaj vyzerajú lepšie keď sú akože vyryté do dreva a plagáty vyzerajú lepšie keď sú akože nalepené na stene. Pravdou však je, že to funguje len na ľudí, ktorí grafike nerozumejú. Skúsenejší grafik vidí cez pozlátko na podstatu veci a chce viac. Zatiaľ čo tento spôsob prezentácie 100% pomôže pri hľadaní nových klientov, pri hľadaní práce treba ísť ďalej. Ak projektu chýba nápad, alebo je to rovno udrbávka, len dobre odprezentovaná, je dosť možné, že protfólio pôjde celé bokom.

Čo s tým? Valná väčšina projektov, ktoré som robil, majú nejaký príbeh. Samozrejme sú tie, ktoré bolo treba zbúchať a poslať za dve hodiny, ale to sú málokedy veci do portfólia. Preto netreba ostať pri jednom vytunenom náhľade, ktorý je vyexportovaný z internetového muckupu. Príbeh, hoci len vizuálny, ktorý je za dobrými prácami, prezradí čo sa stalo, aké mal zmýšľanie dizajnér, aké klient, ako je na tom grafik technicky. Stojí to samozrejme viac času a námahy – nahádzať do portfólia skice, verzie, stručný popis, genézu projektu a pokojne aj chyby (tiež to nemusí byť epopej). Portfólio dostane osobnosť a povie o grafikovi omnoho viac ako učesanučké stockové náhľady projektov.

Veľa juniorských pozícií je hlavne o tom, či sa začínajúci grafik vie rýchlo učiť—to sa dá veľmi rýchlo zistiť podľa starších a novších projektov a aj podľa toho, ako sa daný projekt vyvíjal. Aj staré a škaredé projekty môžu mať v portfóliu svoje miesto. Len nie hneď na začiatku a mal by pri nich byť rok.

5. Akciový grafik

Toto je jednoznačne najspornejší z bodov a aj preto je na konci. Vedieť svoju cenu, keď človek začína s grafikou, je celkom peklo. Je to nekonečný rozpor medzi tým, čo by za tú prácu človek chcel, tým čo mu niekto poradil a tým, čo si myslím, že mi klient za to dá.

Keď som začínal bolo mi povedané, že nemám podliezať trhovú cenu, lebo devalvujem prácu profesionálnych grafikov. Ale to nie je ten správny argument. Aj dobrý grafik vie zbúchať projekt za pár hodín a bežne sa to tak robí, keď v ňom nevidí potenciál. Klient, rovnako ako začínajúci grafický dizajnér, by si mali byť vedomý, že všetko sa dá odovzdať v rôznej kvalite.

Čo s tým? Vygúgliť si ceny za projekty, opýtať sa skúsenejšieho grafika, či pozrieť konkurenciu nie je problém, podstatné je vedieť daný projekt správne zaradiť a uvedomiť si prečo ho vlastne robím. Keď som si budoval portfólio, často sa oplatilo zapýtať menej—bola to jednoducho investícia a bol tam menší tlak. Je však potrebné si uvedomiť, že za peniazmi sa skrýva veľa motivácie. Chýbajú peniaze, chýba motivácia a projekt často skončí menej kvalitný.

Grafika je profesia, preto sa k nej treba tak postaviť. Súvis medzi kvalitou a cenou by tam mal byť od začiatku. Projekty zadarmo sa ľahko začínajú, ale veľmi ťažko dokončujú.