Nový Zéland časť 5 – Cesta tam a… Ďalej

Hoci som veľkým fanúšim J.R.R. Tolkiena a jeho literatúry, musím povedať, že ísť na Nový Zéland s imitáciou Prsteňa z Pána Prsteňov (ktorý bežne nosím) na ruke mi prišlo dokonca trochu trápne. Na strane druhej je pravda, že som si nechcel nechať ujsť šancu uvidieť filmový set Hobbitonu, keď už bol po ceste z Aucklandu do Rotorua.

Hoci je tento príspevok značne oneskorený a píšem ho, keď už som naspäť na Slovensku, je jeho obsah ešte stále relatívne čerstvý a bola by škoda sériu o Novom Zélande nedotiahnuť dokonca.

My precious!

Hobbiton je jediný z filmových setov z celej filmovej produkcie Pána Prsteňov a Hobbita, ktorý prežil trvanie filmu. Všetky ostatné kulisy boli postavené z dočasných materiálov a hneď po dokončení filmovania odstránené a krajina okolo vrátená do pôvodného stavu (plus/mínus). Hobbiton sa tomuto vyhol iba z jediného dôvodu – nachádza sa na súkromnom pozemku bohatej miestnej farmárskej rodiny, ktorá bola ochotná časť (ozaj iba fragment, napriek tomu, že set má rozlohu veľmi nadpriemerného námestia) svojej zeme prenajať aj napriek tomu, že nesmeli vedieť, čo sa na nej bude natáčať.

Jedného dňa sa skrátka pred ich dverami zjavil Peter Jackson s požiadavkou, či sa môže ísť prejsť po ich farme. Stretol sa s vlažnou reakciou a upozorenením, aby nepomiešal dobytok a uviedol brány do stavu v akom ich našiel.

V dnešnej dobe je Hobbiton jediným umelo vytvoreným filmovým setom na svete, ktorý vydržal pokryť svoje režijné náklady viac ako päť rokov. (Aspoň podľa toho, čo mi povedali. Keď mi neveríte, vygúglite a pošlite mi opravu.) „Pokryť náklady“ je v tomto prípade trochu smiešne vyjadrenie. Jedna návšteva stojí okolo 25 eur na človeka, spolu s autobusom, sprievodcom a podobnými záležitosťami. Počas sezóny sa tam zvykne vystriedať 1000-3000 ľudí denne, mimo sezónu iba okolo 500. Vypočítajte si to sami.

In a hole in the ground there lived a hobbit…

Musím však povedať, že návšteva bola zábavná. Hobbiton je veľmi „cute“ – ako sa vyjadrila jedna z návštevníkčok a ona o tom musela vedieť sovje, lebo bola tiež celkom… Cute.  Zarážajúce je však úsilie, ktoré išlo do vytvorenia tejto ilúzie. Set je veľmi verný literárnej predlohe, do detailov, ktoré nehrajú dôležitú úlohu ako takú, ale dotvárajú celkovú výbornú atmosféru filmov – alebo také niečo si museli hovoriť ľudia, ktorí premaľovávali listy na stromoch, pretože nemali ten správny odtieň.

Alebo tí, ktorí oberali broskyne z broskyňovníkov a viazali na ich miesto slivky. Pretože slivkové stromy nemali ten správny tvar. Alebo tí, ktorí v lese hľadali krásny strom, aby ho rozpílili, nanovo poskladali a navešali na neho umelé lístie. Hovorlili ste si niekedy, že buk na Bilbovým domom vyzerá tak neuveriteľne rozprávkovo? Nie je to náhoda. Nič na Hobbitone nie je náhoda a sám neviem, či je to obdivuhodné alebo desivé.

Run, you fool!

Keď som večer dorazil do Rotorua a ubytoval sa, začal som pomaly plánovať čo a kam ďalej. Už v Aucklande ma ľudia upozorňovali na Tongariro Alipne Crossing – jednu z najkrajších jednodňových túr na tejto planéte, ktorá bola teraz o dobré štyri hodiny cesty bližšie a ako sa ukázalo, počasie na Ďalší deň malo byť najlepšie z celého týždňa. (Retrospektívne… Skutočne bolo.) Takže som mal plán jasný. Ráno, pobrať veci, vychekovať sa z hostela, požičať auto, cesta do Turnagi, ubytovať sa, ísť na túru. Všetko išlo presne tak ako malo s výnimkou času. Ten bol vždy tak dve hodiny ďalej ako by mal byť.

Takže keď som prvý raz položil svoje stoeurové značkové super pevné turistické topánky, ktoré si teraz vážim viac ako kedykoľvek pred tým, na turistický chodník ostávalo mi asi tak šesť hodín na to aby som dal dvadsaťkilomertrovú túru, ktorá trvá normálne asi osem hodín a jej posledný úsek vedie lesom. Takže som tie menej strmé a menej pekné (to znamnená, že boli iba dych berúce a nie také, že človek uvažuje koľko by stálo naoperovať si ďalšie oči) úseky odbehol. Vôbec to neľutujem… Bolo to skrátka niečo ako pridlhý koncert výbornej hudby. V určitom momente skrátka narazíte na moment, keď máte dosť a aj keby sa práve v tej chvíli Mozart, Bach, Beethowen a Jimmi Hendrix rozhodli vstať z mŕtvych, že si idú zajammovať, tak len mávnete rukou a idete sa radšej postaviť k baru. Bol to overload a nedá sa  s tým nič robiť. Čo nespracujete na mieste, to už nespracujete a odrazu mi bolo celom jasné, že sa sem raz budem musieť vrátiť a prejsť si celé Tongariro ešte raz.

The Return of the… Meh…

Tongariro Alpine Crossing prechádza z veľkej časti sopečnou pustatinou, ktorá veľmi pripomína Mordor z Pána Prsteňov. Ani to nie je náhoda. Lokácie Mordoru sa točili práve v týchto miestach a Hora osudu bola sopka, ktorá je uprostred národného parku Tongariro. Presne tá, pod ktorou som stál, keď mi zdochla baterka vo foťáku – ani nie v polovici cesty.

Vtedy som si uvedomil, že ten ktorý nesie prsteň… Môj prsteň, striebornú repliku, ktorú nosím stále… Vlastne práve doniesol Prsteň z Hobbitonu do Mordoru až pod Horu osudu v priebehu dvatsiatichštyroch hodín. Som žiariaca, chodiaca reklama na FedEx.

A prechladil som si hrdlo a urobil otlaky, ktoré liečim doteraz… Mordor bol skrátka… Mordor…